Komunitná pomoc
1.časť
Podarilo sa to :)... Čo? Mhm nikdy by som si nemyslela, že raz budem v teréne behať s petíciou :) o zníženie rýchlosti u nás :) ... Inak podarilo sa to a máme dokonca 30-tku.
Najprv poporiadku. Ako som sa k tomu teda dostala? Petíciu založili tri vysoko písmenkové osoby z môjho bydliska. Už sa viac nemohli pozerať nato, čo sa u nás deje :) ... No a jedna z tých troch osôb patrí do môjho blízkeho okruhu ľudí ;) Veľmi diplomatické :) Ja viem ...
2. časť
Petíciu ako takú som ja osobne nevymyslela, :) takže oficiálne na nej nie som napísaná . Nemám dosť písmenok :) Haha :)... ale o tom predsa petícia ani nie je, aby tam niekto bol, alebo nebol. Takže som aj vďačná.
3. časť
Petíciu
sa podarilo pekne krásne napísať, ale akosi nebolo toho kto by už s ňou behal
v teréne a komunikoval s ľuďmi a robil tú ,,špinavú" robotu :) ... Keď ja tak milujem prácu s ľuďmi. Tak ma moja
blízka osoba prehovorila, aby som teda chodila s ňou, že si to rozdelíme a bude
to rýchlejšie. Šla som teda do toho. Neuverili by ste tomu, ale mňa to normálne
bavilo :). Začalo ma to baviť v tom momente, keď som
zistila, že ľudia sú úprimne vďační, že sa tejto problematike niekto venuje a dokonca
to chceli aj podporiť.
4. časť
Bola som aj u takých ľudí, ktorí neverili, že sa to podarí, ale chceli zmenu zlej situácie, ktorá u nás bola. Čo som im povedala? Nemusíte mi to podpísať. Nemusíte ani veriť, že, sa to podarí. Hneď sa ma opýtali, prečo? Ja viem, že sa to podarilo. Vidím to :) ... Už len to, že som tu a zbieram podpisy je niečo a stačí mi len podpis, aby sa začala zmena k lepšiemu, alebo nedostanem žiaden podpis a aj za ten sa vám poďakujem, lebo to je vždy vaše rozhodnutie a ja to akceptujem. Toto som urobila asi 2x počas celého zbierania podpisov a nastala zmena. Viete čo sa stalo? Ľudia už ako keby to cítili, že akceptujem akékoľvek ich rozhodnutie a bola som ešte len pri plote a už som mala podpisy. Išlo to zrazu samo. Dokonca som dostala cukríky a pero ako suvenír. Sú to možno pre niekoho blbosti, ale pre mňa to malo veľkú cenu. Mňa to vtedy tak napĺňalo a teší ma to doteraz.
5. časť
Dokonca mi to podpísali aj ľudia, ktorí nepodpíšu nikdy nič. Už len z princípu, ale mne to podpísali a samy mi dokonca povedali prečo. Cítime z vás, že sa to podarí. Vy ste taká pozitívna :) ... Áno, podarilo sa :) ...
Píšem to tu, len ako motiváciu toho, že na Slovensku nie je zvykom štrajkovať, často písať petície a ,,bojovať" za ľudské práce, svoje práva alebo hoc čo, čo cítime, že je správne.
6. časť
Nehovorím teraz, že budem od rána do večera robiť a behať s petíciami :). To zase nie. Problém mi to ale nerobí, ak je to, ale pre dobrú vec. Mala som možnosť pracovať na pozíciách, kde som bola denne v kontakte s množstvom rôznych typov ľudí a nikdy sa nik nesťažoval. Všetci boli spokojní. Veď o čom je tento život? O láske :) ... Tak aj keď na mňa vrieska, ja mám tiež vrieskať? NIE :) ... čítam medzi riadkami :) ... a snažím sa pochopiť, prečo vrieska. Možno ráno zle vstal a možno sa ani nevyspal, lebo má doma malé detičky. Ktovie ako to majú doma. To ale nikto z nás nevie i napriek tomu väčšina ľudí zareaguje tak, že vreskot vráti späť :) Mňa to teda nevytočí :) Nie, že ma budete testovať keď ma niekto stretne :) ... Odhad mám doooooosť dobrý ;)
7. časť
Sused mi dnes povedal: práca s ľuďmi je najhoršie, čo môže byť. Naozaj? Si predstavte, že v práci vo vašej kancelárií, alebo vo vašom pracovnom prostredí nie je žiaden človek. Je tam len technika a roboti. Mňa by asi šľahlo :)... To by vám nevadilo, ak by ste nemali s kým zdieľať prácu ...
8. časť
Keby sme zase na druhej strane boli všetci rovnakí. Niekto by mohol povedať, veď sme rovnakí hádky nebudú. No ok, možno by neboli, ale podľa mňa dlhého veku by ste sa tiež asi nedožili. Z tej nudy by ste rýchlo ,,skončili" .
Ak je láska vo vašom srdci aktívna, možné je všetko ;) ... Dokonca aj 30-tka :) :)
ĎAKUJEM