Ste bez práce? Opustila váš vaša láska? Nemáte dostatok peňazí na zaplatenie dlhov? Máte pocit, že váš život sa vyvíja opačným smerom? Alebo máte pocit, že všetko čoho sa dotknete a čo urobíte je zle?

Ak ste si aj odpovedali aspoň na jednu otázku kladne alebo riešite iné otázky, ktoré som nespomenula. Nezúfajte, nič nie je stratené!

Nič v našom živote sa nedeje náhodne. Náhody neexistujú! Všetko je tak ako má byť a aj my sa nachádzame na takom mieste na akom momentálne máme byť, či chceme alebo nie. Človek si niekedy musí prejsť určitým procesom, vývojom alebo len šokovou terapiou aby mu konečne raz a navždy docvaklo. Čo má pre neho cenu? Pre čo sa mu oplatí žiť a zomrieť? Niekedy ide o veľmi náročné životné lekcie, ale ak sa na ne človek pozrie z odstupom času a z neutrálneho hľadiska, tak zistí, že jednotlivé časti lega do seba zapadajú a až po určitej dobe ,,vidí", že aj to zlé v našom živote malo a má svoj hlbší význam.

Mojim cieľom nie je vám teraz radiť ako sa máte chovať, aby sa vylepšila vaša situácia, alebo čo máte robiť. To nie... 

Ja sa vám len snažím ukázať, ako to chápem ja, na základe mojich skúseností.

Mhm ... keď si predstavím jeden obyčajný deň priemerné Slováka. Tak žiaľ vidím, že väčšinu dňa strávime v práci a to len preto, aby sme pokryli mesačné náklady alebo dlhy. Najhoršie je žiaľ to, že sa vytráca alebo skôr my sami sa uzatvárame pred svetom. Už sa tak nerozprávame so svojimi známymi, susedmi, kamarátmi, kolegami ako kedysi. Všetko je postavená na báze virtuálnej doby. Nechcem povedať, že sociálne siete sú zlé a ani, že sú dobré. Všetko prináša aj svoje pozitíva aj negatíva a keď chceme kráčať s dobou tak sa tomu nevyhneme. Ale ! ... Treba vytvárať interakcie s ľuďmi nielen cez sociálne siete.

Viete prečo sú také veľmi dôležité skutočné, pevné, úprimné priateľstvá a vzťahy?

Nič na svete, žiadne drogy ani alkohol a dokonca ani žiadne hmotné statky a ani veci (oblečenie, doplnky ...) vám nedodajú toľko, energie, šťastia, optimizmu a taký blažený pocit ako jedno skutočné, čisté priateľstvo. Úprimné priateľstvo má silu blesku a nikdy sa nepretrhne. To sa ani nedá. Niekedy len stačí, aby ste povedali o svojich ťažkostiach osobe, ktorú mate práve pri sebe a všetko to zlé z vás opadne.

Z mojich skúseností viem, že aj s úplne neznámych ľudí sa môžu stať tí najlepší priatelia, ktorí sú vám ochotní pomôcť v každej situácií. Preto, ak sa vám naskytne možnosť komunikovať bez modernej techniky, využite ju. Rozhodnúť sa pravdaže v danej chvíli musíte vy a nie ja. Nato, aby človek videl šťastie vonku v okolitom svete musí šťastie najprv nájsť v sebe, vo svojom srdci. To je základ všetkého. Nedá sa predsa stavať dom od strechy. Treba mať pevné základy a potom sa dá budovať a tvoriť všetko načo si len spomeniete.

Média sa nám snažia ukázať ,,ideálny,, typ šťastia. V podobe úverov, hypoték, nových krásnych vecí, a toho čo všetko by sme mohli mať keby sme raz mali tých papierikov v peňaženke o čosi viac. Mhm... neviem, podľa mňa osobne keďže som mala veľmi rada marketing a stále ho mám rada. Len už sa na neho pozerám inak s odstupom času. Po tom, čo všetko som zistila. Mám pocit, že to je len jedna veľká ,,krásna bublina" :).  Žiaľ je to len ,,bublina". Je mi trochu smutno, že veľa ľudí si to ani neuvedomí a dostane sa do tohto začarovaného kruhu s názvom práca - splácanie úveru/hypo - práca ... Na jednej strane aj chápem týchto ľudí. Ale, je toto naozaj život? Možno si mnohí z vás povedia, ale čo som mal robiť? Nemal som na výber. Chcel som ísť na dovolenku, chcel som nové auto, chcel som dom ....

Uvedomte si jedno, každý z vás ma na výber a je len a len na vás, ako sa rozhodnete a či aj vy chcete mať také auto ako váš sused. Vy si síce kúpite auto na úver ale sused ho dostal ako darček a len vďaka tomu, že ste chceli niečo nad rámec toho, čo ste si mohli dovoliť ste sa dostali do začarovaného kruhu (bubliny).

Nebojte sa, ja vás nebudem teraz kritizovať a osočovať zato, že ste sa zachovali tak ako ste sa zachovali. Treba si len uvedomiť či to bolo naozaj vaše dobrovoľné rozhodnutie alebo ste sa nechali zmanipulovať? Niekedy jediné čo človek v tomto šikovnom svete ,,podvodu,, potrebuje je len štipka rozumu a dokázať povedať : ,,NIE" . Preto aj keď sa vám možno zdá, že ste len maličký človiečik v tomto veľkom svete. Vstaňte z popola a povedzte to, čo cítite.

Už je na čase, aby ste vstali z popola a leteli až k hviezdam za vaším šťastím, nech to je už čokoľvek. Len nezištná pomoc iným ľuďom dokáže na Slovensku a aj inde vo svete vytvoriť hurikán lásky, ktorý nás všetkých spojí . Ľudia by si mali pomáhať ako kedysi, pretože ľudia sa neusmievajú, sú zamračení, mrzutí a to je len prvý znak toho, že majú vo svojom srdci málo lásky. Aj takýmto ľuďom treba pomôcť. Veď sme len ľudia a keď má on zlú náladu dnes, ja ju môžem mať predsa zajtra.

1. časť

Predstavme si aspoň na malú chvíľku, aké krásne by bolo, ak by sme sa ráno zobudili a ctili by sme sa plný lásky a šťastia, tešili by sme sa. Prečo? Vedeli by sme totiž, že naše vzťahy sú len a len naše zrkadlo a keď vyžarujeme lásku aj lásku prijímame a cítime ju okolo seba. Človek sa cíti naplnený a šťastný, vníma len prítomnosť a tú si konečne naplno užíva. Teší ho pocit, že všetci sme jedno - jedna veľká rodina. Ľudia sa bez pocitu nenávisti, zloby, strachu, závisti dokážu podeliť o svoje veci, pretože vedia, že všetkého je dosť pre každého. Áno, je to tak. Ak ľudia totiž rozumne pristupujú k spoločnému bohatstvu, potom je dostatok pre každého. Všetci ľudia sú si rovní. Je im totiž úplne jedno, akého je človek vierovyznania, farby pleti, postavy ... konečne sa ľudia zameriavajú na jednu základnú hodnotu. 

2.časť

Viete akú? LÁSKU :) ... láska vníma človeka cez naše srdce . Láska spája ľudí na celom svete. Zameriava sa na naše plusy a to krásne čo človek vie, čo mu ide a v čom má danosti, talent. Láska sa snaží byť empatická a pomáha ľuďom ako celku, lebo nie láska iba k jednej osobe, ale láska k celému vesmíru je skutočná láska. Láska, ktorá sa dokáže podeliť o to krásne aj so svojím okolím.

3.časť

Je to svet, kde by ľudia bez podmienok, milovali jeden druhého, dokázali by si to aj povedať, ukázať na krásnych gestách pomoci, vďaky. Svet kde egoizmus a vlastnenie iného nemá miesto. To je skutočný svet. Prečo? Skutočná láska je slobodná, pretože milujete všetkých a všetko okolo seba, bez rozdielu a pritom im dávate možnosť sa rozhodnúť. Každý má právo sa predsa rozhodnúť. Nikoho nemôžeme tlačiť. Každý má právo sa rozhodnúť a my by sme to mali akceptovať s láskou. To je život. Láska je to najkrajšie čo existuje v celom vesmíre. Hľadajme ju ale v sebe ;) a až potom príde sama. 

4.časť

Predstavte si teda tento svet, kde by vládla láska. Neexistovali by zákony, politici, peniaze. Viete prečo neexistujú v tomto našom svete peniaze, politici a ani zákony? Láska je predsa ten najväčší zákon vesmíru, stačí ak funguje a všetko je krásne a ľudia sa tešia zo života.

5.časť

V našom svete kde vládne láska je konečne všetko tak ako to má byť. Aspoň na malú chvíľku si predstavte, že všetci na našej planéte sú spokojní. Ľudia, ktorí kedysi hladovali už majú čo jesť. Politici sveta sa spojili a vytvorili spoločnú vládu, ktorá zrušila vydávanie zbraní, vojsko, výskum v tejto oblasti a všetko s tým spojené. A viete čo sa potom stalo? Celý náš svete sa zrazu v tomto LTT momente začal spamätávať. Konečne sa našli peniaze, ktoré kedysi chýbali na jedlo v chudobných častiach sveta. Krajiny v ktorých sa bojovalo konečne pochopili, že ich do vojny len huckajú, aby sa navzájom tak či tak vyvraždili. Nie ....  

6.časť

Konečne nastal mier na celej planéte. Viete kedy to nastalo? jeden človek začal bezpodmienečne milovať jeden ,,strom" venoval mu pozornosť a zrazu pochopil, že začal milovať celý les a časom aj horu a zem. Stačí len ak milujeme jednu osobu skutočne, čisto, bezpodmienečne. Vtedy lásku vysielame do celého sveta :) ... a svet sa mení ...

Veď láska je sloboda. Nie je to egoistická láska, ktorá vás do niečoho tlačí alebo vám dáva podmienky. Nie. Láska, ktorá vás učí, že môžete byť lepšími ako ste kedy boli. Táto láska sa potom posúvala ďalej medzi ľudí na celej zemi. 

7.časť

Na záver sa vás pýtam, chcete žiť aj vy v tomto svete, kde má hlavnú úlohu láska, empatia, pomoc jeden druhému, priateľstvo, rodina , radosť, šťastie, alebo ostávate vo svete kde sa ľudia medzi sebou nenávidia, ubližujú si, súťažia, kradnú, podvádzajú. Kde žiaľ peniaze a majetok zatiaľ vyhrávajú. Kde investovanie do zbrojenia, vojen, zbraní je niečo wau ... a pomoc sa akosi odkladá. Kde ľudia pracujú lebo musia ....

8.časť

Tento svet o ktorom píšem môže existovať. Majte odvahu snívať, veď každý z nás bol raz dieťa. Verte mi, sny sa plnia :). Nič zato nedáte a ak nič iné, aspoň takto pekne pomôžeme našej planéte, alebo sa aspoň dobre do ráno vyspinkáme :)

V každom prípade, je to lákavá ponuka už len si to predstaviť. Majte odvahu vidieť svet, kde by vládla láska a vypnite mozog, často sa totiž pýta, ako sa to celé môže uskutočniť, je to také, ... no a? 

9.časť

v živote sa diali kade aké veľké i malé zázraky, tak je už konečne na čase, snívať vo veľkom. No a :) .... Čo ak sa sny naozaj plnia, tak ako to tvrdia vedci. Skúsme to len vyskúšať a na chvíľku si to predstaviť a možno raz sa dočkáme, sveta kde vládne láska.

Čím viac je daná myšlienka uletenejšia, tým viac má šancu na úspech, povedal jeden známy vynálezca. Takže treba len veriť, v mene lásky. Tento náš svet si to predsa zaslúži. Či?

Ďakujem :)

1 časť

Ešte ako malé dieťa som túžila žiť v USA :) .... Bol to môj veľký sen a každý sa mi smial, ale až teraz som pochopila, prečo som tam vlastne chcela žiť. Aspoň v tých pár USA filmoch, ktoré som mala možnosť vidieť ešte ako malé dieťa som videla, že ľudia žijú v domoch kde nemajú žiadne ploty, žiadne ohrady, ktoré by ich delili od susedov. Žijú v tzv. komunitách kde si každý človek pomáha a podporuje sa. Aj keď niektorí ľudia z komunity zarábajú v práci menej peňazí a nie sú schopní si dovoliť priemerný štandard normálnej rodiny. 

2. časť

Komunita alebo teda ľudia z komunity sa im snažia pomôcť a nemyslíte si teraz, že peniaze tam lietajú jedna radosť, na každú stranu. To nie. Pomáha sa tam fyzicky, psychicky a duševne. Častokrát tá rodine potrebuje len suseda (osobu), ktorej by mohla povedať svoje trápenie a jediné čo potrebujú je vypočuť a povzbudiť. No, ale sú aj také rodiny, ktoré potrebujú fyzicky pomôcť s ubytovaním, jedlom, tak sa im nezištne pomôže. Nik sa nedomáha vrátenia daru, ktorý dal. Nik dokonca ani nekradne dary, ktoré menej šťastné rodiny dostali. Všetci si tam pomáhajú a viete čo?  

3. časť

V týchto komunitách nie je žiadna kriminalita. Viete prečo? A prečo by aj mala byť, keď hlavným zákonom u nich je láska. Oni nepotrebujú mediátorov, právnikov, sudcov a ani politikov. Pomáhajú si a tak menia svet. Na USA by to nik nepovedal, ale deje sa to. A áno sú aj prípady miest ktoré sú úplný opak komunít ale je krásne vidieť priority, tých miest, ktoré konajú v mene čistej lásky a tých ktoré nekonajú v mene lásky. 

4. časť

No, nemyslím teraz, že konanie v mene lásky je len také, že si vrah povie konám v mene lásky a tak ťa zabijem. No čo už, šak som to povedal a to stačí. Píšem o čistej láske a nie o sebectve alebo posadnutosti, čo nemá s láskou nič spoločné. 

5. časť

Ľudia sa snažia hľadajú lásku a stále si myslia, že sú od lásky oddelení ale mýlia sa . Nikdy sme od tej najväčšej a najčistejšej lásky neboli oddelení, je predsa v nás a keď si to uvedomíme, potom sme našli rovnováhu a nie vtedy, keď sa rozum rovná srdcu. Nie. Už som pochopila, že to tak nie je. 

6. časť

Láska je v nás a až keď si to uvedomíme a naozaj ju dokážeme precítiť, až potom ju zrazu ako zázrakom začneme objavovať všade okolo seba, vo svojom okolí. No a potom nastane správny moment, aby ste našli aj svoje zrkadlo, lebo to čo dávaš sa ti raz, tak či tak aj vráti. A to je len čerešnička na torte. Láska sa rozdáva nezištne a úprimne bez pocitu, že dostaneme protislužbu. Ak budeme očakávať za našu lásku odmenu alebo protislužbu vrátime sa na začiatok.... Život je jedna veľká škola v ktorej sa učíme, naberáme skúsenosti a v konečnom dôsledku zistíme, že najkrajšie a najdôležitejšie je žiť naplno ako malé nevinné dieťa. Deti si dokážu vychutnávať život naplno 

1. časť

Som smutná ... prečo? Sedím na zastávke a čakám na bus a ,,náhodou" započujem konverzáciu dvoch starších ľudí z jednej dedinky... Ako som zistila išlo o susedov, ktorí sa medzi sebou hádali kvôli sprostej bránke :( ... susedka mala na konci pozemku bránku otočenú smerom do pozemku svojho suseda. Takže, ak by náhodou išla cez záhradu, ide cez susedov pozemok. Inak tieto ,,zadné" dvere boli kedysi využívané na ,,zmierenie" susedov, aby sa stretli a nemuseli obchádzať celý dom a navštíviť suseda oficiálne cez cestu ... Láska nepotrebuje oficiality. Láska JE a basta. 

2. časť

Zvláštne na tom je, že sa nemohli ani za svet dohodnúť. Je to smutné, že každý z nás myslí len a len na seba a pritom ako som zistila z rozhovoru, obaja boli vdovci a žili vo svojich domovoch sami. Stačili len milé slová na uzmierenie a mohli piť kávu spolu... Niekedy stačí tak málo, aby bol tento svet krásny... neviem, prečo a neviem ani kedy sa mi tak zintenzívnila moja citlivosť, ale bolí ma to keď vidím (cítim) takéto situácie. Je krásne ak sa môžem pozrieť na ľudí, ktorí sa pekne medzi sebou rozprávajú, sú k sebe milí, milujú sa a nemusí ísť za každú cenu len o zaľúbencov ale milovať by sme mali aj svojich susedov, rodinu, priateľov, kolegov, šéfov, prírodu, zvieratá, teda všetko a všetkých. Iba vtedy si môžeme vychutnať život, ak my zmeníme prístup. Ak my prejavíme viac lásky, postupne sa začne meniť aj naše okolie. Nikdy sa ale láska nerozdáva za cieľom niečo získať/zinkasovať. 

3. časť 

Skúsme byť empatickí a vnímať nielen náš pohľad na danú situáciu ale aj pohľad inej osoby. Pravdu nemá nikto a predsa ju majú všetci. Je to len uhol pohľadu. Všetko sa dá ak človek chce. Vy sa rozhodnete či dnes uvidíte to pekné alebo sa radšej bez väčšej snahy zameriate na to ,,zlé". V dnešnej dobe je toho ,,zlého" až moc. Všade kde sa človek pozrie či sú to noviny, časopisy, internetové stránky, TV, reklamy ani nehovorím ... vidí len bolesť, strach, zlobu, nenávisť, súťaživosť, krádež, nelásku a všetky média sa nám snažia ,,povedať" že to je predsa ok ... Naozaj je ok sa budiť v strese, v zlobe, závistí ? NIE ... veď zloba zhoršuje naše zdravie a keď sme podráždení tak sme viac náchylní k nakupovaniu a to je fakt, a média to vedia. Tak začnime konečne robiť niečo pre sebe a pre tento svet. 

4. časť

Je to síce jediné slovo, ale jeho sila má obrovskú energiu, ktorá mení nás a aj naše okolie a vytvára súdržnosť, podporu. Tým slovom alebo skôr činom, na ktoré sa môžeme viac zamerať je láska, ale tá skutočná nie televízna. Píšem činom, lebo len slovo nestačí ... Každý z nás dokáže meniť tento svet a to každý jeden deň, keď sa ráno zobudí. Je len na nás ako sa rozhodneme a na ktorú stranu sa pridáme. Buď na stranu láskavých činov alebo smútku  ... Je to na vás :) ďakujem :)

Mhm ... zaujímavá téma a ako si tak všímam média v poslednej dobe, aj veľmi populárna téma medzi ľuďmi.

Nebudem sa snažiť ničiť vaše ideály, predstavy a sny. Nie... Verte tomu, čomu chcete veriť, máte nato právo a ja to akceptujem s láskou. Ja vám len napíšem ako to po určitej zmene v mojom živote vnímam teraz ,,ja"

Podľa mňa je to krásne slovné spojenie, len si treba uvedomiť čo je realita a čo je sen.

Áno, ,,životný" partner existuje, ale nie je to ,,ten", o ktorom hovoria všetci, že príde a vy to budete hneď vedieť.... a zažijete to a hento :)...

Skutočný partner k vám ,,nepríde" ak sa neviete vysporiadať s vašimi slabými stránkami. Ak napr. odsudzujete niečo na sebe, niečo na sebe neakceptujete a neprechovávate k sebe lásku. Prečo? ak by to bolo aj napísané vo hviezdach, že sa vám ,,on" raz má zjaviť a vy sa predsa stretnete, i napriek tomu, že to v sebe nemáte vysporiadané. Mhm ... nastane šok, pretože svoje negatívne vlastnosti, slabosti s ktorými ste sa nevysporiadali a držíte ich v sebe, uvidíte v jeho očiach. To je sila zrkadlenia :) ...  

Raz som čítala jednu knihu, kde bolo napísané, že vaším životným partnerom môže byť ,,každý" človek. Vtedy som tomu nechápala, ako by mohol byť mojim partnerom, každý človek, veď to nie je reálne. Lenže ako som časom zistila,, keď sa to budete snažiť pochopiť hlavou, na nič neprídete. Treba to vnímať s láskou ;) ... len láska je odpoveďou na každú otázku a aj na túto.  

Ak nebudeš hľadať toho ,,jedného" a budeš rozdávať lásku každému človeku, ktorý ťa stretne a nebudeš robiť rozdiely. Až vtedy pochopíš, že láska je ukrytá v každom človeku, treba sa len správne pozerať a dať prednosť láske pred nenávisťou.

Stačí nájsť lásku v sebe a potom ju človek nájde veľmi rýchlo aj vo svojom okolí. 

Nechcite životného partnera skôr, ako ste na neho pripravení. Životný partner je osoba, ktorá je vaše najčistejšie zrkadlo, všetkých vašich dobrých ale i zlých (možno nevedome potlačených) vlastností. Takže, ak nemáte v sebe vyriešené všetky nezhody a ,,nevidíte" lásku sám v sebe budete priťahovať presne takých partnerov, ktorý vám to ,,ukážu". Vždy si priťahujeme partnerov takých ako sme my sami, alebo možno takých akých potrebujeme stretnúť, aby sa náš život posunul k lepšiemu a nastala tá správna zmena. Všetko má svoj zmysel.  

Keď pochopíte, že láska sa ukrýva v každom človeku a tiež pochopíte zmysel bezpodmienečnej lásky a význam slov rovnosť, bratstvo (kamarátstvo, spolu ...) sloboda a láska ... potom až pochopíte skutočný význam slova ,,životný" partner a toho, že ním naozaj môže byť každý... ;)

Keď budeš milovať svojho partnera, ktorého práve máš s pocitom, že to je tvoj životný partner tu a teraz ... na ničom inom predsa nezáleží, len žiť tu a teraz. Potom zažiješ tú najväčšiu krásu, lásku a šťastie. Tak načo sa máme naháňať a hľadať info o životných partneroch, spriaznených dušiach... keď to je jedno ;) ... všetko je tak ako to má byť a stres predsa škodí zdraviu. Ak ale nesúhlasíte s vašou aktuálnou situáciou máte predsa slobodnú vôľu a môžete sa rozhodnúť inak ;) ... 

Najkrajšie zistenie je keď si prirodzene sám uvedomíte, áno všetko sa deje tak ako má. Každá moja životná cesta, skúška je ok, a ja sa teším pretože žijem, dýcham a môžem si vychutnávať prírodu a život. Myslíte si, že po tejto krásnej vete, budem mať ešte potrebu siliť v sebe myšlienky na životného partnera? Nie :)  ...

Na svete žije množstvo ľudí a je dosť egoistické obmedziť lásku len pre jedného a strážiť si ju až :) .... Buďte ako vysielač a vysielajte svetu lásku a toľko lásky koľko dáte svetu, toľko sa vám raz aj vráti. 

Neviem vám povedať kedy, v akej podobe a ani o koľkej sa k vám láska dostaví, ale myslím si, že je to nepodstatné, lebo dávanie lásky vám zmení život k lepšiemu. Sme tu všetci na jednej planéte, aby sme si pomáhali, aby sme akceptovali svoje odlišnosti a dávali svetu lásku. 

Veď je jedno v akej forme sa k vám láska dostaví. Či to bude rozkvitnutý kvet na okne, alebo slnečné lúče v januári, úsmev neznámeho, alebo len slová vďaky od staršej pani, ktorej ste ponúkli svoje miesto na sedenie v autobuse.... :)

Láska je naozaj všade, treba sa len poriadne pozerať a byť vnímavý. Len láska otvára ľudské srdcia a mení tento svet na krajší .

Netrápte sa tým, čo bolo kedysi dávno. Netrápte sa tým, čo bude o pár rokov ....ale vychutnávajte si prítomnosť, pretože teraz môžete byť na tom mieste na ktorom sa momentálne nachádzate. Raz sa všetko zmení a potom si to už nebudete mať ako, ani kedy vychutnať. 

To čo máme je prítomná chvíľa, láska v srdci a slobodné rozhodnutie ;) ...

Držím vám palce a posielam veľa lásky ;)

Skutočne si ešte stále myslíte, že posilňovňa prípadne fitnes centrum, alebo nebodaj energetický nápoj, cukor, smoothy, čokoláda, ,,rozkoš" ... vám dopomôžu k získaniu skutočnej sily? NIE! ...

Pochopila som, že TOTO ( cukor, čokoláda, fitnes ...) nie je skutočná sila. Je to len akási želatína, ktorá tvorí len obal (hmotu) viditeľného ľudského tela. A čo vnútro? Vnútro je predsa dôležitejšie, no nie? 

Ak sa vo vašom živote objaví nečakaná situácia, ktorá vás chtiac-nechtiac zhodí na kolená, do najhlbšieho bahna. Mhm... až vtedy sa ukáže kto v skutočnosti ste.

Nie je to o žiadnom vzdore, ale skôr o životnej flexibilite vášho vnútra a tiež o rovnováhe a viere v lásku. V každej situácií, ktorá sa nám naskytne a v každom momente treba byť pokorný a vďačný za dar poznania.

Je jedno ako zle sa cítite. Ak robíte to, čo vás baví, napĺňa vždy máte vyhraté. Treba si pomáhať a veriť. 

Lásku má každý človek ukrytý hlboko vo svojom srdci. Láska predsa nie je zlá, nespravodlivá a už vôbec nebolí. Niekedy žiaľ nastanú momenty, kedy sa dostaneme pod ,,Himaláje" a ani za svet sa nemôžeme vyštverať konečne na vrchol. Stáva sa, že aj keď konečne nájdeme svoj smer, skotúľame sa zase dole do hromady snehu. Na ceste sa nám často šmýka a aj fúka vietor a my vieme, že to čo je pred nami je konečne ten náš anjel, ktorý je tu vždy pri nás. 

Spamätáme sa a ideme s láskou a nadšením oveľa rýchlejšie vpred za svojim šťastím ale život často skúša ľudí, aby zistil aká je ich sila a či to, po čom im piští ich srdce skutočne chcú a či sú schopní si to potom udržať.    

 Vždy som bola bojovník a šla som si za svojimi snami, cieľmi ako drak. Môžem napísať poctivo sa mi napĺňajú. Lenže tiež som zistila, že ak nie je človeku niečo súdené má smolu a môže robiť aj nemožné aby sa to podarilo. Proste to nejde a môže sa postaviť aj na hlavu.

To sú momenty kedy treba byť flexibilný, pretože každá prehra, každá negatívna udalosť v našom živote sa nám snaží niečo povedať. Treba byť len vnímavý a časom zistíme, že tá pravá cesta by sa nám nikdy neodokryla, ak by sme si nezažili všetko to, čo už máme za sebou. Preto hlavu hore a pevné nervy.

 Nie je dôležité ako rýchlo sa dostaneme na kopec. Dôležité je užívať si ,,cestu" a nech už to je cesta bahnistá, tŕnistá alebo močaristá vždy je len na vás ako sa v danej chvíli zachováte. Či dovolíte, aby vás všetko to zlé ovplyvnilo alebo si z toho zoberiete ponaučenie a idete silnejší a odhodlanejší ďalej. Vždy s úsmevom na perách. Niekedy je lepšie nechať určitým veciam voľný priebeh. 

Boh vie veľmi dobre ako a kedy má zasiahnuť, aby sme boli tam kde máme byť, aby sme dostali tie poznatky, ktoré z nás spravia takého človeka, akým nám je súdené byť. Pravdaže my máme slobodnú vôľu a karty života ešte môžeme pekne zamiešať.

Láska je tu vždy s nami aj v momentoch, keď si pripadáme bez síl, bez energie a úplne sami.

Láska je v nás. Človek nás môže sklamať, ale len ak mu to dovolíme. Láska bez podmienok nás nesklame nikdy, nepodvedie je vždy s nami a pre nás. Je vždy úprimná, čestná a teší sa z prítomnosti.

Tento článok nebol písaný ako žiadna rozprávočka ... všetky moje články vychádzajú z mojich životných príbehov a osobného vývoja.

Držím vám palce. Verte a počúvajte svoje srdce len to jediné vám vždy poradí najlepšie.

Ďakujem 

....<3 ...

Je to niečo ako neviditeľné puto, ktoré oboch spája, neviditeľný povraz. Povraz lásky bez podmienok ... Tak silné ale pritom tak čisté a krásne len sa natiahnuť a vziať si to . Tak načo ešte čakáme?

Mhm ... áno je pravda, že skutočná, práva láska láme všetky bariery a rúca hradby a nemusí to byť len láska muža k žene ale aj láska rodičov k deťom , súrodenecká láska .... láska k prírode, láska k zvieratám ...

Neviditeľné spojenie, ktoré je natoľko silné, že vám za žiadných okolností nedovolí, aby ste ho pretrhli alebo boli nebodaj zlý ku svojmu okoliu. Áno vždy máte na výber a môžete sa aj rozhodnúť, že to už nehcete ale sami pochopíte, že je to blbosť a zničí vás to. Načo sa niekto bude dobrovoľne vzdávať lásky a dobrovoľne bude príjmať do svojho tela zlosť, bolesť, strach ... Láska je riešenie všetkých konfliktov, problémov a nepokojov. Len láska je kľúčom ku všetkému  .... Pravá, čistá a úprimná láska ku všetkému naokolo lieči nielen telo ale aj dušu  :) ....

... <3...

Takéto nerozbitné spojenie potom nikdy nezanikne a keď píšem nikdy myslím to úplne vážne ani po smrti :)  ... nedá sa to ukončiť :)

To čo vytvorí Boh s láskou predsa nikdy nezanikne a stále to pretrváva :) vždy ! <3

Silu, vieru, nádej, energiu ktorú vám toto spojenie ukáže, že je vo vás. Je len slabý odvar skutočnej sily lásky, ktorú spolu všetci máme.

Len láska má zmysel. Len láska rieši komfliky, nedorozumenia. Len láska v srdci vytvára hurikán, ktorý mení tento krásny svet, na ten krásny svet akým bol kedysi. 

Mhm, v poslednej dobe počujem, že veľa ľudí túži po niečom ,, takomto"... a v čom je problém? Verte svojmu snu a ,,odošlite poštu s vašim prianím Bohu" :)  a ak je vám to súdené podarí sa to. Treba na tom aj riadne makať. Nič vám nespadne len tak z neba :) ... i keď, tie najkrajšie okamihy prídu naozaj neočakávane. <3

Ďakujem ;)

Mhm... nikdy v živote by som si ani vo sne nepomyslela, že raz budem písať článok s takýmto názvom. Ale je to tak. Píšem vám tento článok a som šťastná, pretože sa môžem o to s vami podeliť.

Tento článok som čuduj sa svetu napísala v buse. Cestou z Budapešte na Slovensko. Môžem ,,povedať,, že je to riadne dlhá cesta ale milujem cestovanie a práve v takýchto momentoch tvorím. Som sama sebou :)  ...

Dnes sa teda dostáva do vašich rúch moja prvotina z busu :) ...

V dnešnej dobe sa píše veľa o tom, že si máme vychutnávať prítomný okamih .... Mhm, väčšinou som si takéto články prečítala a išla som po svojom ale v buse sa niečo zmenilo. Čo?

Dnes si uvedomujem moju skutočnú prítomnosť na tomto svete. Veľmi ťažko sa to vysvetľuje. Momentálne sedím v buse a som na ceste z Budapešte domov na Slovensko. Uvedomujem si , krásu toho, že nikdy nie sme na tejto planéte sami. Vždy je tu s nami Boh, príroda ....

Je úžasné si uvedomiť , že nelietam v minulosti ani v budúcnosti ale vychutnávam si prítomnosť. Vychutnávam si vzduch, ktorý sa ku mne práve dostáva. Cítim sa taká šťastná, vďačná zato, že môžem dýchať sama :) ...

Pocitom šťastia a lásky ma napĺňa, každý jeden strom ktorý vidím, každý jeden slnečný lúč ktorý mi zasvieti do okna a rozsvieti ma na duši. Teším sa z toho, že dnes som práve tu.

Teším sa z prírody a jej okolia, pretože aj pre niekoho obyčajný mravec, ktorého práve vidím  je predsa súčasť  veľkého celku do ktorého patríme všetci. Aj kvietky, ktoré mám v detskej izbe za oknom sú tiež súčasť prírody. Aj keď som zistila, že je lepšie byť priamo v prírode (lese ...). Byť v nej. Je krásne si uvedomovať, že príroda je súčasť nás, nášho okolia. Niekedy sa nato zabúda. Viete ako vám toto uvedomenie doplní síly. Najmä ráno keď sa zobudíte. Nemusíte ani piť kaffe.

Mama nikdy nechápala, prečo sa darí kvietkom, rastlinám ... v mojom okolí. Aj keď sa niekedy stalo, že mi kvietky vyschli , keďže som na ne zabudla. Začo sa ospravedlňujem. Najkrajšie je, že žiaden vyschnutý kvet neumrel, všetky ešte mám. ,,Ožili,, .... Keď som si uvedomila, že som spravila chybu začala som sa s nimi rozprávať a polievala som ich. Mala som pocit, že som sa im potrebovala ospravedlniť. A až potom sa mi vždy spamätali. Nebojte sa, už to ale nerobím a snažím sa vždy si nájsť na kvietky čas. Veď aj to sú predsa živé organizmy ako my. Sú síce v odlišnej forme (hmote) od našej ale sme tu na Zemi predsa, aby sme žili všetci v harmónií ako veľký celok (rodina), do ktorého patrí aj príroda, ľudia, zvieratá, veda, náboženstvá ....

Cieľom nie je posudzovanie a zavrhovanie ideii len preto, že sú v rozpore s našimi, ale skôr sa naučiť ich vnímať s láskou. Tiež je dôležité si udržiavať svoje hranice lásky a byť v rovnováhe. Ja to už viem.

Príroda je taká krásna a my? Chodíme vôbec do prírody? Uvedomujeme si, že jej ubližujeme, keď do nej vyhadzujeme odpadky? Uvedomujeme si, že zvieratá a to nie len tie naše domáce sú naši kamaráti?

Vidíte koľko podstatných otázok vhupne človeku do hlavy behom ,,obyčajnej" cesty busom, stačí byť len vnímavý a byť súčasťou prítomnosti a to čaro sa vám ukáže samo od seba. 

Myslím si preto že, je idea potravinového reťazca milná. Aspoň v mojom ponímaní ... Ako môže byť človek na prvom mieste v potravinovom reťazci? Len preto, že má aký-taký mozog? To je k smiechu :) ... Veď Boh sám stvoril všetky zvieratá, rastliny, nerasty, ľudí, aby žili spolu ako jedna veľká rodina. Takže podľa mňa sme si všetci rovní a žiadne vyvyšovanie neplatí. Je úplne jedno akej je kto pleti, postavy, aké má kto korene, vzdelanie. Všetci sme si rovní :) a sedíme za okrúhlim stolom. Ale, je to len môj subjektívny názor a akceptujem ak inklinujete k iným názorom. Je to vaše rozhodnutie a nenútim vás k ničomu. Píšem len to čo cítim  ...

Človek nie je dokonalý a nemal by sa ani vyvyšovať a ubližovať prírode, zvieratám .. Nikomu !

Ešte som nestretla človeka, ktorému by príroda nedodala množstvo síl a energie. Tak prečo si to potom všetci odopierame ? Prečo sa k prírode chováme ľahostajne a pasívne? Na jednej strane chceme žiť v prírode, kde je krásne prostredie a na druhej strane aktivitu a činy s tým spojené radšej odkladáme a nechávame na iných. Je milné si myslieť, že treba robiť veľké getá pri záchrane prírody. Aj malé gestá s veľkým srdcom sa rátajú... Stačí ak každý z nás začne od seba napr. ako ja. Nevyhadzujem odpadky do prírody a snažím sa zodvihnúť odpadky ak ich vidím. Recyklujem. Milujem zvieratá a prírodu a neurobím nič, čo by im ublížilo. Viete, čo sa deje? Úplne nenútene tieto moje počiny motivujú aj iných k rovnakým krásnym gestám ako robím aj ja a mnoho ďalších ľudí. TAKTO sa naša krajina mení. Ona sa nemení tým, že poslanci schvália dotácie na obnovu lesov, lúk, pasienkov .... ale tým, že ľudia CHCÚ pomôcť našej krásnej prírode a naozaj to aj robia.

Príroda je tu stále pre nás. Pomáha nám každý jeden deň a teraz je rada na nás. Čo spravíte vy?

Každý z nás je iný - jedinečný, ale každý z nás má srdce. Tak dovoľte svojmu srdcu byť empatický a pomáhajme všetci tam kde to treba najviac. Vo svojom okolí. Nech naše ďalšie generácie majú na nás krásnu spomienku v podobe čistej a krásnej prírody a tiež súdržnosti v tejto nádhernej veľkej rodine.

Vychutnávajme si silu prítomnosti, pretože tá sa už nebude nikdy opakovať. Je len tu a teraz. Minulosť už bola tá sa nezmení. Budúcnosť je ďaleko ale prítomnosť je len tu a teraz. 

                              Ďakujem :)

Mhm ... Myšlienku na tento článok mi dala jedna skvelá osôbka :), ktorej sa chcem týmto hneď na začiatku aj poďakovať za inšpiráciu :)

 Žijeme v dobe kedy z každej strany počujeme :      ,,dnešné deti sú iné ako deti ,,minulosti" ako ich rodičia, ujovia, tety...."

Naozaj sú až také ,,iné", že ich treba odsudzovať zato, že sú doma na pc alebo že niektoré z nich sú až ,, príliš hyperaktívne" ?

Tento článok v malej miere nadväzuje na úplne prvý článok tohto blogu :) Vstaň z popola ako fénix ( sila priateľstva). 

Deti ,, dnešnej doby" - ide väčšinou o deti, ktorých rodičia majú náročnú prácu, v ktorej sú dlho až do noci a vracajú sa zničení, unavení a bez síl. Nemá sa týmto deťom v podstate kto riadne venovať. V škole to pani učiteľky zase hodia na rodičov, ktorí za nič nemôžu, keďže sa snažia svojím deťom dať všetko, čo oni sami nemali. No, niekedy stačí len láska a venovať sa. Ale, ako si pomôcť? Títo rodičia sú medzi dvoma mlynskými kameňmi , práca alebo rodina. Ani jednému sa nevenujú na sto percent, pretože keď sú doma myslia na prácu a zase keď sú v práci myslia na rodinu, deti ....

Ide o začarovaný kruh do ktorého nás dostal tento systém. To neznamená, že keď mám takúto prácu mám sa teraz na čo vyhovoriť. Nemám! ...

Ide o deti, ktorým sa treba naozaj venovať. Ako to viem?

V susedstve máme takéto deti a môžem ,,povedať" ,že ide naozaj o extrémne hyperaktívne deti.

Je dôležité ako k ním pristupujete ako sa s nimi hráte. Či ide o hry, ktoré ich zaujímajú alebo to je niečo čo baví vás. V takom prípade sú nervózne a hnevajú sa. Niekedy im treba len ukázať, že aj hra (okrem pc) ktorá sa im nepáči môže byť zaujímavá. 

Napríklad raz sa chceli hrať karty ale inak. Tak som im ukázala iné kartové hry, ktoré nepoznali, ale stále to nebolo ono a deti sa nudili. Skladali sme karty tak aby si vytvorili príbeh... ukladali sme karty na seba a takto sme ,,piekli" ... Princíp bol akurát v tom, že som to musela stále obmieňať a byť kreatívna a dokázať odpovedať na ich často krát nečakané otázky.

Čo sa stalo keď som sa im začala venovať? Už im zrazu nechýbal počítač, sladkosti (vďaka ktorým sa zvyšovala ich super aktivita), boli pokojné a veselé. Zistila som, že majú dobrú pamäť a kreativitu.

Takže pýtam sa, naozaj ich treba škatuľkovať a odsudzovať? Nie sme náhodou my tí divní? My sa nevieme prispôsobiť a radšej kritizujeme a škatuľkujeme ...

Myslím si, že táto doba nevyhnutne potrebuje takéto deti, to len tento systém nechce tieto deti prijať a škatuľkuje ich ako ,,divné" alebo hyperaktívne , pretože sa boji, že ak vyrastú, nastolia v tomto štáte alebo svete revolúciu, ktorá bude smerovať k dobru. No, a to ,,veľké ryby" tohto sveta predsa nechcú.

Ak by sa im niekto adekvátne venoval nik by ich neoznačoval ako hyperaktívne. Oni len potrebujú informácie na všetko, čo ich zaujíma. Sú veľmi zvedavé a neuspokoja sa s priemernou odpoveďou a myslím si, že od nich sa máme aj my ,,veľkí ľudia" čo učiť.

Ani jedno ,,hyperaktívne", živé, zvedavé dieťa dnešnej doby nie je zlé! Každé jedno z nich má nesmierne dobré srdiečko a rado pomáha a to je na nich zaujímavé. Radi sa podelia.

V tomto štáte alebo aj svete je nepísaným pravidlom, že všetko ,,nové" sa odsudzuje a potom keď to schváli niekto známy, tak vau ...

Stále píšem o tom, že všetko v tomto svete je treba vnímať v  rovnováhe medzi rozumom a srdcom. Len vtedy pochopíme aj veci, ktoré veľká skupina odsudzuje .

Držím týmto deťom palce nech sa aj naďalej pýtajú a dožadujú sa svojich odpovedí. Sú to silné a inteligentné deti, ktoré sa len tak niekoho nezľaknú a to je super.

Jasné, že nie je zdravé stále od nevidím do nevidím pozerať do počítača a len tak bezhlavo hrať hry. Treba sa deťom venovať a sledovať čo ich baví a čo prehĺbi ich potenciál? Čo ich zaujíma? Čo podniecuje ich zvedavosť? No, a na základe toho deti zapájať do takých aktivít, ku ktorým viac inklinujú :) ...

Ja som tiež bola až moc zvedavá keď som bola ešte malá a môžem ,,povedať" pýtala som sa niekedy otázky na ktoré my ,,veľkí ľudia" nedokázali odpovedať . Veľakrát sa mi stalo, že som ich tou otázkou tak zaskočila, že ich to vytočilo. Nevedeli mi odpovedať a ja som s tým časom aj prestala. Ale som späť  :) ... a môžem len ďakovať Bohu, že existuje google :)  ... Ten, kto má veľkú zvedavosť nájde na internete veľa dobrých informácií. Tak už viete prečo sú tie deti stále na pc? :) Len hľadajú informácie, ktoré im nikto nedal a možno hľadajú pomoc, ktovie. Treba sa len opýtať  ...

Vždy si treba uvedomiť, že aj minca má dve strany a nazerať na situáciu z jednej strany ,ktorá väčšinou vyhovuje len nám, nie je správne. Rozhodnúť sa ale musíte sami. Ja nie som ten kto by sa mal a má rozhodovať za vás, nato ste vy. :)

                             Ďakujem :)

O čo vlastne ide? Ide o určité ,,spojenie lásky", medzi ľuďmi navzájom :)

Nastáva 100% zhoda a póly, ktoré sú tak ďaleko od seba sa zjednotia a vy pocítite, že láska teda božská láska :) naozaj existuje a je skutočne silná a nie je to len v ,,rozprávkach" :)

Skúste milovať všetko a všetkých <3. Potom už viac nerobíte rozdiely, nehodnotíte a dokonca ani nekritizujete a načo aj. :)

Všetko je tak ako má byť a vy to veľmi dobre viete. Stačí len otvoriť svoje srdce. Nič viac, nič menej.

Také ľahké ale pritom také ťažké :) ....

Dôvera, viera, láska a pokora sú pevné hodnoty a tiež piliere, ktoré pomôžu zase vrátiť tento svet, tam kde bol kedysi. Do ,, bodu" kedy sa ľudia tešili, radovali a žili tu a teraz pre seba, v šťastnej milujúcej rodine, v krásnej čistej prírode, v prostredí ktoré produkuje potraviny bez konzervantov a mäso bez steroidov.

Bol by to skutočný svet. Svet kde by mala väčšiu hodnotu spolupráca, pomoc a nie súťaženie, bolesť, strach ....

Zjednoťme sa do jedného celku a buďme konečne jedná veľká rodina a buďme tímoví ,,hráči".

Miliónkrát sme počuli príbeh o Svätoplukovi a jeho synoch. Keď sa rozdelíme ako prúty v tomto príbehu padneme, ale keď sa zjednotíme a začneme si konečne úprimne pomáhať zvýši sa sila ,,našej veľkej rodiny" a tým sa začne aj ,,liečiť" naša krásna planéta. Zem bude konečne rozkvitať.

Planéta nám pomôže ak ju budeme chrániť a zachádzať s ňou v úcte. To isté platí aj pri zvieratách ...

Tak načo ešte čakáme? Prečo sa najviac ľudí zjednotí práve v najťažších momentoch, kedy nastane živelná pohroma ?

Sú to momenty kedy nikomu nezáleží na farbe pleti, na majetkoch, na výške bankového konta, na type postavy ....

Ľudia v týchto situáciách hneď otvoria svoje srdcia a úprimne, nezištne pomáhajú a nič zato nechcú!

Vtedy sa ľudia navzájom zjednotia a tvoria jedno. Jeden celok, jednu veľkú rodinu :)

Ani neviem čo ma viedlo k napísaniu tohto článku. Musela som to urobiť aj keď som pôvodne chcela písať o niečom úplne inom. Daj slobodu myšlienkam a takto nejako to dopadne :). Teším sa na vaše úprimné reakcie :) ....

Mám vás všetkých rada ;) :* 

                             ďakujem

V čom je vďačnosť taká ,,iná", výnimočná, že som sa rozhodla o nej písať článok pre vás?

Možno to bude práve v tom, že je to základné slovíčko, ktoré nás naučili rodičia, keď sme boli ešte malí. Slovíčko, ktoré sme ešte ako deti používali tak často a dnes sa tak silné slovo plné pozitívnej energie vytráca s našich životov a s našich ,,slovníkov". Je to k zaplakaniu ...

Každý jeden deň je plný nových výziev, inšpirujúcich ľudí, krásy i lásky. Stačí ak dokážeme cítiť tieto ,,veľké", jednoduché a ,,všedné" veci, ktoré sú obsiahnuté v každom jednom dni aj svojim srdcom, preto milí priatelia vďačnosť je to čo láme prvé ľady.

Denne sa nám stane toľko vecí, situácií. Stretneme sa s množstvom ľudí, ktorí majú svoje problémy o ktorých my ani nevieme a preto by mala byť vďačnosť vždy na prvom mieste v našom každodennom živote.

Ja ďakujem stále. Keď sa ráno zobudím, keď idem spať , keď stretnem človeka, ktorý je nahnevaný. Vtedy si uvedomím, že sa nehnevá na mňa ale má svoje ťažkosti a problémy o ktorých ani neviem, preto sa poďakujem, že som to pochopila a v duchu si poviem, že dotyčnému človeku prajem veľa lásky, pokory a odpustenia na jeho ceste pri zdolávaní jeho prekážok.  

Ako náhle som začala ďakovať za krásu maličkostí (prírodu, mravca, ktorého som uvidela, slnko, dážď, nebo, stromy, rodina ...), pocítila som pokoj a dobrý pocit. Už toľko nehundrem keď sa mi niečo nedarí. Už nie som taká tvrdohlavá. Život je krásny ak si všetci spolu pomáhame a tiež dokážeme poďakovať aj za to zlé. Veď aj to zlé má svoj zmysel v našom živote a nemusíme hneď poznať odpoveď.

 Takže ja ďakujem úplne za všetko v mojom živote, či už to je prekážka, ktorú zdolávam (viem, že je tu preto, aby som sa niečo na mojej ceste životom naučila a ,,rástla") alebo to je len sila a krása prítomného okamihu.

P.S. našla som jedno krásne video, ktoré sa k tomuto článku perfektne hodí :) tu je : https://www.youtube.com/watch?v=5r9PabxKV3I               

Ďakujem :)

Má odpustenie význam? Áno, má a veľký :)

Žijeme v dobe, ktorá sa snaží ,,ukazovať" - predávať ľuďom väčšinou len bolesť, strach, hnev. Filmy v kinách sú plné bojov, vrážd, súťaživosti, krádeží, korupcie ...

V školských laviciach nám pani učiteľky vštepovali do hláv, že opakovaním sa dané učivo naučíme oveľa rýchlejšie a budeme si ho aj veľmi dlho pamätať. Myslím si, že si to ľudia ani neuvedomujú ale ,,opakovaním" - videním toho istého (zlého)  sa stane to, že ľudia začínajú aplikovať tieto ,,myšlienky" aj vo svojom reálnom živote. Potom sa stáva, že naša krásna spoločnosť sa ,,len tak" mení. Už viete, že to nie je len tak. 

Neznamená to zase, že sa máme za každú cenu brániť a vytvárať si ,,silene" pozitívnu ,,sterilnu" bublinu v ktorej nie je nič zlé. To, by som nechcela v žiadnom prípade. Myslím si, že je správne ak sa vníma aj to zlé v našej spoločnosti ale nie pasívne! Treba si pomáhať a ak toto všetko ,,zlé" okolo spôsobí v nás hurikán lásky a pomoci dokážeme odpustiť a byť pozitívny príklad pre okolie, nájdeme svoj mier. Tak čo iné si priať :)

Čo sa stane ak začnete aplikovať vo svojom živote odpustenie?

Zmení sa toho naozaj veľmi veľa a budete naozaj prekvapení ... Na prvý pohľad úplne jednoduché slovíčko ale má veľkú silu. Odpustenie spôsobuje uvoľnenie emócií , ktoré sa úplne vytratia a vy sa konečne cítite slobodne a bez ,,ťarchy". Skutočné, úprimné odpustenie, ktoré ide zo srdca lieči nie len vašu dušu, srdce ale aj vaše zdravie. Existujú vedecké fakty a je aj veľa príbehov o tom, že ľudia, ktorí od srdca skutočne odpustili sa vyliečili a dokonca išlo o choroby ako napr. rakovina! ... 

 Niekedy sa hneváme, zlostíme na druhého kvôli banalitám. Ja to teraz robím opačne, vždy keď som s niekým kto ma už - už nahnevá, snažím sa na danú situáciu pozerať očami toho druhého. Veď stále ide len a len o rovnováhu tela a duše.

 Pomáha to, skutočne :) .... 

Ale ak vás niekto skutočne riadne nahnevá a nedokážete mu odpustiť hneď . V takom prípade sa snažím dať zo seba emócie von treba to zo seba dostať .... píšem ... kreativita je najlepší spôsob ako dostať zo seba prílev emócií aj dobrých aj zlých. No a potom môžete skutočne od srdca odpustiť. Prečo by ste to zlé mali predsa držať v sebe a zožierať sa? ....

Keď začnete aplikovať vo svojom živote odpustenie pocítite toľko lásky ako ešte nikdy ... a strach, bolesť, hnev, ktorým sa nás tu snažia ,,kŕmiť" sa vás už ani nedotkne.

Ako píšem vo všetkých mojich článkoch nesnažím sa vás do ničoho nútiť ani dávať vám rady. Máte právo sa rozhodnúť sami ako chce a ako to momentálne cítite vy. Snažím sa vám len ukázať ako to chápem a aplikujem v mojom živote ja :)

Dúfam, že tento článok aspoň niekomu pomôže :)

Teraz som si uvedomila, že tomuto článku niečo veľmi dôležité chýba. Viete čo to je? 

moja úprimná prosba o vaše odpustenie :) ....   Nie som dokonalá ... Možno sa mi niekedy stalo, že som nebola spravodlivá a možno som aj nevedomky úblížila :( ... človek sa učí celý život a aj ja sa učím a ,,rastiem"

Týmto sa chcem ospravedlniť vám všetkým ... Prepáčte mi ...

                           Ďakujem :) ...

Každý z nás má svoje sny, priania a len niektorí z nás si za svojimi snami aj naozaj idú a neboja sa prekážok, zlyhania.

Podľa mňa je super ak má človek svoje sny a nebojí sa ich nasledovať aj keď ho jeho okolie presviedča o opaku. Ak vám piští vaše srdce za niečím, o čom viete len vy, tak to má asi nejaký význam. V prvom rade by tam mala byť zase rovnováha medzi rozumom a srdcom :)... 

a áno táto rovnováha je veľmi dôležitá, naozaj :)

Zoberte si, že máte sen a robíte pre to všetko. Deň čo deň chodíte do práce. Dokonca ste ochotný pracovať nadčas, aj cez víkendy a máte až dve práce len preto, aby ste si neskôr splnili svoj vysnívaný sen.

Mnoho ľudí by povedalo v tomto bode ,,super kámo, len tak ďale. Keď máš takéto veľké odhodlanie tak sa ti to isto splní. "

Ja len dodám toľko, áno sen sa splní, ale človek nebude skutočne šťastný a nechcem v žiadnom prípade nikomu kaziť jeho ilúzie o šťastí.

Prečo si myslím, že daný človek šťastný nebude? Možno sa bude tváriť, že má všetko ale po čase bude cítiť, že to nie je ono. No a dostávame sa do bodu o ktorom som písala úplne v prvom článku tohto blogu t.j. ak sa človek deň čo deň snaží, dre, maká a zarába ,,ťažké" peniaze nenastala alebo nie je rovnováha medzi rozumom, ktorý tu teraz symbolizuje peniaze a srdcom, ktoré v tomto prípade reprezentuje tú časť, ktorá chýba, teda viera (láska) v Boha t.j. duchovná časť života. Vtedy človek pociťuje nestabilitu a pocit, že mu niečo v jeho krásnom živote chýba aj keď má na prvý pohľad všetko. Platí to aj naopak :). Preto stále píšem o rovnováhe :)

Ak mi neveríte skúste to a uvidíte či sa mýlim alebo nie. Rozhodnutie je pravdaže len a len na vás.

Človek by sa mal tešiť z plnenia svojich snov, túžob a nie byť deň čo deň v ,,klientke" alebo medzi dvoma mlynskými kameňmi (medzi prácou a snom).

Držím vám palce pri plnení vašich snov a nech sa už rozhodnete akokoľvek verím, že ste sa rozhodli kráčať po správnej ceste ;)

Ďakujem :)

Konečne som sa odhodlala a dnes sa s vami podelím o jeden s mojich ,,crazy" životných príbehov. Skoro by som na túto krásnu príhodu zabudla, ale včera sa mi opäť len tak z ničoho nič vryla do pamäti a hneď som vedela, že toto je to, čo napíšem na môj blog. Je to taký milý a vtipný príbeh z čias keď som mala asi 4 roky. Keď sa na to teraz pozerám je sranda, že si to po takejto naozaj dlhej dobe ešte pamätám.

Chodila som ešte do škôlky. Ako to už býva, deti v škôlke majú ešte mliečne zúbky ... Aj ja som ešte mala :) Tento deň bol ale výnimočný i napriek tomu, že som musela ísť k zubárovi. Pamätám si nato ako keby to bolo včera. Mama ma vyobliekala a zobrala ma k zubárovi. Ja som sa vtedy veľmi tešila. Myslela som, že dostanem nálepky od zubára, ktoré dostavali malí pacienti ako ,,odškodné" za ,,šok", ktorý zažili. 

No, v čakárni som pochopila, že kašlem na nálepky. Chce mi vytrhnúť môj mliečny zúbok, ktorý sa statočne ešte stále držal môjho ďasna. Aj keď už mu naozaj veľa nechýbalo ... Ani za svet sa totiž nechcel vzdať môjho ďasna a vypadnúť. Museli sme preto i naďalej čakať v čakárni kým príde naša rada a môže mi zubár konečne vytrhnúť môj zúbok. 

Detské spomienky na zubára sú super, aspoň v mojom prípade. Posadil si ma na krásne veľké zubárske kreslo a povedal mi: ,,otvor ústočká, moja" . Ja som otvorila ústa a on vtedy zapol svoju zubársku - ,,kozmickú" stoličku (mal vysúvaciu) a vozil ma na nej hore - dole. Jasné, že som sa sústredila viac na stoličku, ako na zubára a práve v tom momente mi vytrhol zúbok.

Vôbec to nebolelo a bolo to dokonca  milé. Síce som nálepky vtedy nedostala ale mama povedala, že po tomto ,,šoku" si ma zoberie do roboty a kúpi mi aj koláčik ako sladké odškodné. Mhm ... super :) 

Ako iste všetci viete mama učí a tak si ma zobrala na jedno cviko, ktoré musela ešte v ten deň odučiť. Ten zážitok si pamätám do teraz. V tej miestnosti bolo veľa veľkých ľudí :) a ja som tam bola najmenšia. Všetci si posadali a mama mi doniesla stoličku na ktorú som ledva dočiahla. Dala mi farebné kriedy a povedala mi, že si môžem kresliť na tabuľu ale musím byť ticho, pretože sa  žiaci učia.

Mhm ... rozmýšľala som, čo by som im nakreslila ale nič ma nenapadalo a tak mi mama povedala, že mám nakresliť vláčik. Vlak by sa hodil k predmetu, ktorý momentálne študenti s mamou preberali. Súhlasila som teda, že nakreslím lokomotívu :) .

Zobrala som si stoličku k tabuli. Jasné, že to búchalo a urobila som taký rámus a hluk ako ešte nik. Nedokázala som ju ešte v tej dobe zdvihnúť. Dotlačila som ju k tabuli, postavila som sa na stoličku a začala som kresliť. Všetci sa začali rehotať, čo to robím, alebo skôr čo to tá malá robí?

Mhm, no jasné ... predstavte si malé blonďaté dievča ako kreslí vlak na cviku a stojí pri tom na veľkej stoličke :) Išli sa počúrať od smiechu.

Mama mi povedala, že som kľudne mohla kresliť aj zo zeme a nemusela som skákať po stoličke. 

Ja som jej povedala, že vlak ale jazdí po kopčekoch, kde sú čierne kamienky a keby som vlak kreslila dole na zemi, tak nemám kopček! :)  

Takže som kreslila všetko ako treba, kopček aj kamienky aj veľkú lokomotívu s parným rušňom. Mám pocit, že som vtedy pokreslila poctivo celučičkú tabuľu. Nakreslila som naozaj všetko od vlaku, lokomotívy, cestujúcich za oknami vlaku až po trávu s kvietkami.

Škoda, že v tej dobe neboli mobily s foťakmi, tak ako to je teraz. Mala by som aspoň pamiatku, ale nič sa nedá robiť.

Nakreslila som krásny obrázok zoskočila som zo stoličky a otočila som sa tvárou k žiakom a povedala som: ,, cigarety zabíjajú!" :)...

V tom momente ako som to dopovedala, som si zobrala kriedu a nakreslila som na tabuľu prečiarknutú cigaretu z ktorej sa dymilo.  Všetci sa začali smiať a ja som vôbec nechápala, prečo sa mi zase smejú, veď ja im chcem zachrániť život! :)

Mama mi hneď kázala obrázok z tabule zmazať ale ja som bola proti. Tak veľmi som sa jej vtedy snažila vysvetliť, že ľudia sa týmto spôsobom ničia, ničia prírodu, krásne stromy ale ničia aj tých čo nefajčia.

Nakoniec som pred všetkými ešte dodala: ,,Keď budem veľká ako vy nechcem chodiť do školy s plynovou maskou, aby som mohla dýchať čerstvý vzduch ! :) prosím ...

Lenže, nikto to nechápal a rehotali sa mi ďalej.

S odstupom času zisťujem, že niečo na tom bolo a stále je. Možno to niekomu vyznie vtipne, ale detské srdce je najčistejšie a koná len a len v tom najlepšom presvedčení, že vám pomôže.

Od tejto udalosti ubehlo veľa rokov, ale myšlienka je stále živá. Chráňte si svoje zdravie. Chráňte prírodu! Nemyslím tým teraz, že zahoďte svoje cigarety a hor sa do hromadného boja proti narkotikám. To nie. Týmto článkom som chcela len poukázať na našu častokrát ľahostajnosť voči nášmu zdraviu, ale i prírode a okoliu okolo nás. Je nesmierne dôležité, aby sme pomáhali jeden druhému ale aj našej krásnej prírode, veď čo by sme boli my bez našej prírody ? No nič, veď by sme bez nej umreli.

Keď sa o svoje zdravie a našu prírodu nepostaráme my kto iní sa postará?

Ďakujem :)

Žijeme v dobe kedy pomaly nemusíme ani z domu vybehnúť a máme jedlo , elektroniku, oblečenie, knihy a kopec iných vecí. Stačí ak máme pripojenie k internetu a za chvíľku máme pri sebe to po čom nám oči túžia. Zleniveli sme. Nepotrebujeme už ísť ani do obchodu a veľa vecí si kupujeme cez internet.

Áno, je moderná doma a je super, že veľa vecí sa posunulo v pred ale človek akosi práve v tejto modernej dobe zabúda vnímať rozumom a srdcom. Ako som písala úplne v prvom článku rozum a srdce by mali byť v rovnováhe. Keď nie sú, tak ľudia často krát ,,naletia".

Stáva sa, že my sami sa necháme ovládať len aby sme sa cítili v pohodlí, v stabilite, mali ,,istotu" a boli s dobrým pocitom a je nám úplne jedno ako sa k nám potraviny, oblečenie, elektronika dostala. Je to správne? Podľa mňa nie! Ja som bola taká istá, tiež som si to nevšímala ale nastala zmena.

Sme predsa Slováci a mali by sme byť právom hrdí na to, že tu bývame a jeme domácu stravu a nie, že si radšej kúpime zemiaky zo Španielska, orechy z USA, marhule z Maďarska...

Žijeme vo veľmi konzumnej dobe. Je tu veľké množstvo odpadov, ale môžeme si zato my sami. Nik iný. My si predsa kupujeme veci v čo najväčších množstvách nech máme veľké zásoby, keby náhodou :) ... Supermarkety ,,pukajú" od denno-dennej ,,plnky" ľudí, ktorá sa tam nahrnie a snaží sa kúpiť veľa ,,kvalitných" a ,,lacných" vecí tak ako to obchod sľubuje.

Poviem vám k tomu len jedno. Je naozaj veľká sranda ako môžeme veriť viac obchodom, reklame v Tv, v novinách ... ako ľuďom, ktorí sú okolo nás. Myslím tým, že v dnešnej dobe už častokrát neverí manžel manželke, sused sesedovi a dokonca ani kamarát kamarátovi. Vytráca sa dôvera, ktorú si získavajú obchody a reklama. No, a najhoršie na tom, celom je to, že ak niekto pretrhne našu dôveru začneme sa snažiť získavať stabilitu tým, že nakupujeme a sme tam kde chcú ,,xy" aby sme boli. Toto je hra ,,veľkých".

Možno si poviete, ale čo s tým urobím ja? Som na to predsa sám/sama. Naozaj? Nikdy nie ste sami. Dobrých ľudí je stále veľa, pretože láska žije v každom z nás.

Myslím si, že Slovensko má šancu, byť opäť takou silnou a krásnou krajinou ako kedysi. Je len na nás či sa necháme ovplyvniť alebo budeme počúvať mozog a podporíme Slovensko v liečení.

Slovensko si predsa zaslúži druhú šancu a myslím si, že čakať na poslancov sa naozaj neoplatí :). Je to na nás. Jedinú zmenu (revolúciu), ktorú môžeme urobiť, je myslieť vždy hlavou a srdcom. Je jedno, či sa budeme nachádzať v obchode, v práci alebo budeme doma. Ak pochopíme, že zbytočným, nadmerným konzumom si vôbec nepomáhame, až potom začneme my všetci meniť nie len Slovensko, ale aj celý tento krásny svet.

Preto si myslím, že revolúcia nemusí byť vo forme vojny, ale stačí ak sa človek správne rozhodne a má pevné hranice lásky a rozumu a nenechá sa už viac ovplyvňovať!

Ďakujem ;)

,, Držím Ti miesto, teraz už vieš to nemusíš sa báť..." Tak Paľo Habera spieva v jednej svojej krásnej piesni.

Ja by som skôr chcela nadviazať na názov piesne, držím ti miesto. Skutočne? Je to krásne ak sa vám dostane toľkej pocty a šťastia, že vám niekto drží ,,miesto", ale je to naozaj potrebné? 

Je naozaj potrebné, aby vám niekto držal miesto, čakal na vás i napriek tomu všetkému? Život sa má žiť a nie prežívať a čakať!

Tým myslím máme robiť to čo nás baví v súlade s božou láskou. 

 Ak máme niekoho vo svojom srdci ostane tam navždy a je jedno ako vyzerá vaša situácia teraz.   

Dokonca je úplne nepodstatné, či sa vaša situácia zlepší do budúcna , pretože on má svoje miesto vo vašom srdci už navždy. Žiadne miesto mu držať nemusíte, pretože on si to svoje miesto už dávno rezervoval a je v ňom. Nemusí byť pri vás fyzicky i napriek tomu, ste spolu.

Po mojich skúsenostiach a tiež určitom životnom vývoji som zistila, že miesto aspoň v mojom prípade by som nedržala nikomu len Bohu :) Prečo? 

Pretože ak držíš miesto Bohu a si mu verný každý jeden deň svojho života. Potom vieš, že život je skúška lásky. A ak v nej obstojíš nič ti nebráni v ceste za skutočným šťastím, ktoré sa ukrýva hlboko v tvojom srdci :)

Každý má predsa právo ísť svojou cestou, či už sa nám to páči alebo nie. My mu môžeme držať palce a ak bude Boh chcieť naše cesty sa opäť stretnú.  

ďakujem ;)